Posts

10. júl

opäť som znervóznela. som unavená a nejak mi došlo, že si v noci nepospím úplne dlho a že sú ešte veci, ktoré by som mala urobiť. niekedy by som si ozaj želala, aby dni neplynuli tak rýchlo. a tiež, aby som ich dokázala viac oceniť také, aké sú. lebo dnešok bol vlastne fajn, aj z hľadiska produktivity, môjho stíhania a pozornosti - aspoň na to, že som minulú noc spala asi štyri hodiny. je celkom očividné, že fungujem celkom dobre, keď je na mne určitá miera nátlaku spôsobená nejakým deadlinom. lenže to nesmie byť príliš silný nátlak, potom nefungujem vôbec. ale nechcem hovoriť o produktivite, ani o tom, že som si dnes založila živnosť (to len zmienim). chcem chvíľu rozjímať nad tým, že sa teším na časté trávenie času s kačou a vzájomné zdieľanie. a chcem oceniť ten predbúrkový vietor a blýsakúci sa horizont a sálajúce teplo z chodníkov. trochu som zmokla, keď som bola kaču odprevádzať na šalinu, ale aj keď s mokrom prišiel chlad a lepivý pocit, páčilo sa mi zmoknúť. čisto pre to, že so

9. júl

som unavená a nechcem byť unavená. chcem pracovať a dobiehať veci, čo ešte nemám hotové. chcem byť nonstop, trochu ako hamilton, ale nie až tak moc. bola som dnes celkom podstatnú časť dňa nervózna a tak trochu out of myself. a opäť prišiel hnev, hnevala som sa sama na seba za to, že nič nemám hotové. mala som strach, že si nestihnem zariadiť veci. posnažila som sa nadviazať komunikáciu s touto časťou seba a poďakovať jej za to, že sa snaží ukázať mi cestu k cieľu. a že verím tomu, že ak spolu moje dve protichodné časti začnú spolupracovať, všetko sa mi podarí vyriešiť a zariadiť. inak sme si dnes s anitkou pozreli hamiltona a uvažovala som na osobnosťami, ktoré ma inšpirujú. aktuálne medzi ne patria lin-manuel miranda, brian david gilbert a anna akana. a teraz sa idem napiť a skúsiť ešte chvíľu pracovať.

8. júl

Som nervózna, lebo už tradične si pripadám úplne nevhodná na život v tejto spoločnosti. Ľahko sa nechám preťažiť. No, ale. Včera som zvládla viacero trochu stresujúcich vecí, medzi nimi aj oznámenie, že idem na dovolenku, aj záväzok k tomu, že sa budem sťahovať. Na druhú stranu som nezvládla ani skontrolovať si papiere k živnosti, ani tam zájsť, ani si prejsť, čo všetko mám zbaliť na cestu. ugh. Na týždeň idem zanechať svoj život bokom. Dúfam, že to bude prínosné a že sa nerozhodím. Dúfam, že si tým trochu upravím levely dopamínu, ktoré potrebujem na fungovanie. ňuf.

7.? júl

čoskoro odídem a nebudem môcť písať. nechcem to ale vzdať ešte predtým, než mi podmienky nedovolia. cez víkend bolo doma síce relatívne ok, ale napriek tomu som bola príliš zahltená rodinným životom na to, aby som bola schopná niečo napísať. mala by som v tom však rozhodne pokračovať. dnešný zápis je teda také všeobecnejšie zhrnutie, nie len za dnešok. myšlienky sa mi teraz formulujú trochu ťažšie. neviem, na čo presne sa zamerať. som stále trochu zahltená, i keď už nie rodinným životom, ale mojou vlastnou mysľou. sľúbila som šéfke, že tento týždeň už pôjdem zaniesť papiere na živnostenský úrad, ale absolútne sa mi do toho nechce, je mi tá myšlienka vlastne odporná. chcem byť niekde normálne zamestnaná a bez povinnosti platiť si zdravko a socko sama. nechcem mať živnosť a vypisovať faktúry a robiť daňové priznanie. ale budem musieť. je to pre mňa aktuálne asi najpriamejší spôsob, ako zvýšiť svoj príjem. zároveň stále unikám tomu, aby som oznámila deckám, že dračák tento víkend nebude.

3. júl

s pozornosťou to vlastne nebolo nič moc. projekty v práci boli celkom v pohode, ale práve som si vravela, že akýkoľvek zvyšný čas využijem na to, aby som porobila nejaké svoje veci, a namiesto toho ma to vždy stiahlo k niečomu neproduktívnemu. podarilo sa mi síce ráno umyť si vlasy a večer som sa aj stihla pobaliť a poliať kvety, ale upratovanie či vysávanie, ktoré som chcela mať hotové už dakedy v utorok... škoda reči. inak som cestovala domov. na stanici som stretla lukiho a dášku a som z toho stretnutia nakoniec trochu zmätená, ale asi to nie je nič zásadné. s mamou sa v tomto období dá zase aj pomerne normálne zhovárať, prišlo leto, nejančí toľko. to je dobre.

2. júl

nejak som znervóznela. počas pozerania videa od anežky. hm. asi proste únava a namrzenosť z toho, že je také dlhé. moje ukulele skills sa výrazne zlepšujú, darí sa mi chytať viac akordov dobre a prechytávať relatívne hladko. zajtra idem domov, takže dúfam, že väčšie ukulele ma nerozhodí. aspoň nie nijak výrazne. rozlúskla som dnes, prečo mi vadia dni, kedy nie som vôbec produktívna - pretože mi vtedy robí problém aj postarať sa o tie najzákladnejšie veci. keď ich nerobím priebežne, hromadia sa a nechávam si ich na dni, kedy mám energie viac, ale tým pádom tú energiu vždy vkladám len do najzákladnejších vecí a nerozvíjam svoje projekty a plány. inak som mala vlastne príjemný deň, cítila som sa dosť spokojne, nabitá pomerne pozitívnou energiou. v práci sa mi nesústredilo vždy úplne najlepšie, lebo som mala opäť dlhší projekt a nebol náročný, takže ma deadline nehnal dopredu, ale myslím, že som aj tak odviedla aspoň relatívne dobrú prácu, aj som si niektoré aspekty toho projektu po sebe s

1. júl

júl. gratulujem si, lebo túto zapisovaciu aktivitu robím už skoro dva mesiace. počas pracovnej doby som toho dnes až tak veľa na práci nemala. želala by som si, aby dni, kedy toho v práci veľa nespravím, mohli byť pre mňa užitočné nejakým iným spôsobom. že trebárs si poviem - teraz mám dve hodiny čas do ďalšieho projektu, tak si môžem ísť zasadiť rajčiny. niečo v takom duchu. lenže aj keď je toho málo, som pripútaná k počítaču, lebo nikdy neviem, čo sa objaví a kedy. to je celkom nepríjemný aspekt môjho zamestnania. zabijem celý deň, ale zarobím málo. po práci som zbehla s kačou na prehliadku a bolo super vidieť ju a prejsť sa s ňou. he, dostávam sa k nepríjemnému zisteniu - kači, chcela by som na teba teraz písať ódy, ale nejak sa to vo mne zadrhlo, lebo viem, že si to prečítaš :D nevadí. moja hranica vyslovenia zakázaných slov sa asi mierne posúva. tak po troškách. keď mi dnes kača hovorila o tom, aký debil stano je, takmer mi z úst vyletelo horšie slovo, ale vzápätí ho použila kača